Koniec doplácania na susedov. Začali platiť veľké
zmeny pri vykurovaní, dotkne sa to účtov za teplo
Kto pri kúrení extrémne šetrí a spolieha sa na to, že mu byt vykúria
susedia, zaplatí viac. Výraznejšie si zrejme priplatia aj vlastníci neobývaných
bytov či poloprázdnych bytov, kde je kúrenie nastavené len na minimum.
Tohtoročnú vykurovaciu sezónu totiž začal platiť nový systém výpočtu ceny tepla
v bytových domoch.
Spravodlivejší bude napríklad
voči domácnostiam s vyššou spotrebou či vlastníkom rohových čí krajných
bytov, ktorí nedobrovoľne vykurujú vedľajšie byty. Po novom by sa tak mal
skončiť stav, v ktorom byty, ktoré vykurujú, sa skladajú a platia teplo
bytom, ktoré nevykurujú.
Až 1,5 milióna ľudí na
Slovensku vykuruje prostredníctvom centrálneho zdroja tepla alebo majú
centrálne kúrenie s vlastnou kotolňou v bytovke. Aj keď nový systém
výpočtu ceny tepla v bytových domoch vstúpil do platnosti začiatkom tohto
roka, náklady na teplo za rok 2023 budú známe až na jar budúceho roku. Práve
vtedy domácnosti pravidelne dostávajú ročné zúčtovanie.
Niektoré správcovské spoločnosti
už podľa nového vzorca prepočítali vplyv vyhlášky a pripravili niektoré
domácnosti na vyššie platby. Mnohé tak ešte neurobili a domácnosti tak môžu byť
pri vyúčtovaní v máji 2024 nemilo prekvapené.
„Odhliadnuc od špecifík každej
lokality a každého bytového domu očakávam, že vo všeobecnosti vykurovanie
relatívne zdražie v prípade neobývaných a slabo vykurovaných bytov,“ tvrdí
pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk.
Príkladom môžu byť podľa neho investičné nehnuteľnosti v bytových domoch,
zdedené neobývané byty alebo rozľahlé byty s jednočlennou domácnosťou, kde
sa vykuruje len menšia časť izieb.
Denník Pravda
pripravil v súvislosti s rozpočítavaním nákladov za teplo podľa
nového systému sériu otázok a odpovedí.
Ako systém fungoval doteraz?
Rozpočítavanie nákladov na teplo
je jedna z najhorúcejších tém, s ktorou sa vlastníci nehnuteľnosti
v bytovom dome môžu stretnúť. V dávnej minulosti ešte meranie spotreby
tepla podľa určených meradiel neexistovalo. Platila zásada, že nameraná
spotreba v bytovke sa delila medzi byty rovným dielom bez ohľadu na
spotrebu. Rovnako platil aj ten, ktorý teplom šetril a rovnako aj vlastník
bytu, ktorý si obydlie nezmyselne prekuroval a energiami nešetril. Keďže pri
takomto systéme neexistovala motivácia šetriť, vymyslel sa spôsob
rozpočítavania nákladov cez základnú zložku a spotrebnú zložku.
Základná zložka v sebe
zahŕňa náklady za spotrebované teplo rozpočítané na štvorcový meter. Túto časť
nevie vlastník ovplyvniť. Na druhej strane spotrebná zložka v sebe zahŕňa
náklady za spotrebované teplo, ktoré sú vypočítané napríklad z meračov na
radiátoroch. Túto zložku vie vlastník ovplyvniť reguláciou teploty. V súčasnosti
je to hlavný spôsob, ako spotrebované teplo v bytovom dome rozpočítať. Vo
vyhláške sa písalo, že „základná zložka tvorí 60 percent a spotrebná
zložka tvorí 40 percent z celkových nákladov na množstvo dodaného
tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov
nedohodnú inak.“
Posledná časť vety je kľúčová.
V extrémnych prípadoch sa totiž stávalo, že bytové domy mali základnú
zložku nastavenú pod 40 percent, dokonca boli aj prípady, keď to bolo
dokonca nula percent. Diali sa tak nespravodlivé situácie, keď vlastník bytu,
ktorý extrémne šetril, bol zadarmo vykurovaný teplom svojich susedov.
V extrémnych prípadoch sa mohlo stať, že dva byty s rovnakou výmerou
mali aj desaťnásobný rozdiel v nákladoch na vykurovanie.
Ako bude vyzerať nový výpočet?
Pravidlá sa menia v mnohých
ohľadoch. Vo všeobecnosti sa dá podľa analytika Potočára povedať, že základným
princípom je posun smerom k rovnomernejšiemu rozpočítavaniu tepla.
V systéme bude rovnaké to, že náklady sa budú deliť na spotrebnú a základnú
zložku. Zmení sa však pomer medzi nimi. Po novom má byť základná zložka
stanovená minimálne na 30 percent.
Novinkou je tiež kontrolný
mechanizmus. Jeho úlohou je riešiť príliš nerovnomerné rozdelenie nákladov
v niektorých bytových domoch. „Princíp spočíva v tom, že byt
s najnižšou jednotkovou cenou v prepočte na štvorcový meter sa
porovná s bytom s maximálnou cenou. Rozdiel nemá prevyšovať
2,5-násobok,“ vysvetľuje analytik. Ak to tak nie je, musí sa zmeniť podiel
základnej zložky a náklady sa musia rozpočítať znova.
Poslednou novinkou je úprava
v prípade priestorov s vlastným vykurovaním. Môže nastať aj taká
situácia, pri ktorej sú v danom dome bytové a nebytové priestory
vykurované individuálnym vykurovaním, napríklad vlastným plynovým kotlom. V takomto
prípade sa náklady na dodávku tepla rozdelia na základnú a spotrebnú zložku,
pričom základná zložka sa rozpočíta aj na priestory s individuálnym
kúrením.
Kto na novinke ušetrí a kto si priplatí?
Aj byt s vypnutým
vykurovaním a obklopený bytmi, v ktorých sa vykuruje na požadovanú
teplotu, spotrebuje teplo vo výške takmer 70 percent nákladov na teplo
v porovnaní s vykurovaným bytom. Ukazuje to ilustračný príklad, na
ktorý upozornila Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA).
Agentúra vypočítala, že keby sa
počas vykurovacieho obdobia v jednom byte uzatvorili všetky vykurovacie
telesá, vplyvom prestupu tepla zo susedných bytov neklesne v nevykurovanom
byte vnútorná teplota pod 15 až 18 stupňov. Vďaka prestupu tento byt
spotrebuje teplo v hodnote 50 až 70 percent nákladov na teplo
v porovnaní s bytom, kde sa vykuruje na 21 stupňov. Mnohí
v snahe ušetriť vypínajú vykurovacie telesá a teplo dostávajú od susedov.
Zmenou legislatívy by sa mohlo takýmto nespravodlivým situáciám predchádzať.
Petra Čakovská zo Spoločnosti
ochrany spotrebiteľov hovorí, že novinka sa podľa ich interných prepočtov
dotkne približne 250-tisíc bytov. Ako vysvetľuje, tak negatívne sa dotkne tých,
ktorí kúrili menej, pretože ich „vyhrievali“ okolité byty, resp. bytov, kde
zámerne nekúria vôbec, pretože sú neobývané alebo príliš šetria. Na druhej
strane pozitívne zmeny prinesú podľa nej vlastníkom bytov, ktorí museli kúriť
viac, pretože nie vlastnou vinou mali väčšie úniky tepla. Ide predovšetkým
o krajné byty, byty orientované na sever, byty vedľa alebo nad neobývanými
či nevykurovanými priestormi.
Aké budú ceny tepla na budúci rok?
Minulá vláda na tento rok
masívne zadotovala ceny energií. Vďaka tomu sú celý tento rok domácnosti
ochránené pred masívnym nárastom cien energií na svetových trhoch. Štátnu kasu
to stálo stámilióny eur. Nová vláda zatiaľ ešte neprezradila, v akej výške
budú kompenzácie drahých energií pre domácnosti od Nového roka a či si štát
masívnu pomoc bude môcť ešte dovoliť. Regulátor už stihol varovať pred tým, že
v prípade, ak by vláda neurobila nič, hrozia až dvojnásobné faktúry
za plyn.
Na to, o koľko stúpnu
faktúry za energie od januára, bude mať veľký vplyv práve zásah štátu. „To, čo
môže v najbližšom čase ovplyvniť náklady domácností ešte viac, je prípadný
vládny zásah do regulovaných cien tepla zo systémov centrálneho zásobovania
teplom a cien plynu,“ vysvetľuje Potočár s tým, že v aktuálnom roku
sú tieto ceny totiž „zastropované“ vládnymi nariadeniami a ceny stanovené
regulačným úradom sa v praxi voči domácnostiam neuplatňujú. Významným
faktorom pri spotrebe tepla je tiež počasie a to, či je napríklad bytový dom
zateplený a aká je jeho energetická hospodárnosť.
Nový systém má byť spravodlivejší
Na ilustračnom príklade bytovky
sa dá ukázať, ako môže nový systém vyzerať v praxi. Simuláciu na konkrétny
bytový dom v Poprade pripravila Spoločnosť ochrany spotrebiteľov.
V roku 2022 mala táto bytovka pomer platieb nastavený na
30 percent za základnú zložku a 70 percent za spotrebnú zložku.
V takomto prípade mal ilustračný byt A, ktorý vykuruje len málo, náklady
na úrovni za jeden štvorcový meter na úrovni 1,89 eura, kým byt B, ktorý
vykuruje viac, mal náklady na jeden štvorcový meter 13,94 eura, čo
predstavuje podiel až vo výške 7,38. Po novom by výška tohto podielu bola
už v rozpore s novou vyhláškou, ktorá platí od januára
2023. Uvedený príklad platí v bytovom dome, kde sa zistilo, že
rozdiel medzi nákladmi najvykurovanejšieho bytu a najmenej vykurovaným bytom je
vyšší ako 2,5.
V tomto prípade by sa pomer
rozpočítavania musel upraviť na 65 percent za základnú zložku a
35 percent za spotrebnú zložku. Náklady pre byt A by boli po novom na
úrovni 4,10 eura a pre byt B by boli na úrovni 10,10 eura za
štvorcový meter Výsledkom by bolo, že byt A, ktorý doteraz platil za teplo
extrémne málo, po novom zaplatí 2-krát toľko, za predpokladu tej istej
spotreby. Na druhej strane byt B s vyššími nákladmi na teplo zaplatí na
štvorcový meter takmer o 28 percent menej.